
Ako zvládnuť separačnú úzkosť u svojho dieťaťa?
Začiatky obvykle bývajú ťažké. Rovnaké je to aj u bábätiek pri prvých odlúčeniach. Dieťatko, zvyknuté na stálu prítomnosť opatrujúcej osoby, reaguje plačom, keď opustí miestnosť, nieto domov. Správanie bábätka je absolútne pochopiteľné – separačná úzkosť predstavuje normálnu vývojovú fázu malých detí, i keď niekedy môže byť problémom tak pre rodičov, ako aj pre dieťa.
Separačná úzkosť u detí
Separačná úzkosť znamená neprimeraný strach z odlúčenia od rodičov. U dojčiat sa obvykle objavuje medzi siedmym a deviatym mesiacom veku a je zameraná predovšetkým na matku, s ktorou sa dieťatko cíti byť obzvlášť späté. Aj predtým spoločenský a usmievavý potomok môže začať reagovať panickým plačom, keď mu z dohľadu zmizne milovaná osoba. Nezáleží na tom, či zostane sám, alebo napríklad s oteckom. Táto situácia je normálna a bohužiaľ sa musí zvládnuť.
Separačná úzkosť u už staršieho dieťaťa nie je bežná. Odhaduje sa, že sa vyskytuje v 2 – 4 % prípadov, obvykle u dievčat. Napriek tomu sa ju nevyplatí podceňovať. Ak spozorujete u svojho potomka príznaky separačnej úzkosti, určite sa obráťte na detského psychológa.
Príčiny separačnej úzkosti
Separačná úzkosť u dojčiat je normálnou vývojovou fázou. Bábätko sa cíti byť súčasťou celku, ktorý tvorí s matkou. Ešte nechápe, že každý z nich je samostatnou jednotkou a má svoje vlastné potreby. Takisto nechápe, že ak niekoho nevidí, neprestal tento človek existovať, ale jednoducho odišiel do inej izby alebo na záchod. Preto neostáva než obdobie separačnej úzkosti u dojčiat prečkať – určite prejde a vy budete môcť dieťa opäť zveriť do starostlivosti otecka alebo opatrovateľky.
U starších detí sa separačná úzkosť môže objaviť v dôsledku rôznych životných zmien. Niekedy je to zmena škôlky alebo bydliska, inokedy príliš tesný vzťah s príliš starostlivými rodičmi. Môže byť tiež spôsobená napríklad úmrtím blízkej osoby alebo odlúčením od nej.
Ako sa separačná úzkosť prejavuje?
Nástup separačnej úzkosti u svojho dieťaťa iste spoznáte.
Sprevádzajú ju tieto príznaky:
plač a panika pri odlúčení od rodiča alebo keď rodič nie je v dohľade,
plachosť a vyhýbanie sa kontaktu s cudzími ľuďmi, strach z cudzích ľudí,
problémy so zaspávaním,
strata chuti do jedla.
U starších detí sa separačná úzkosť prejavuje tiež:
neustálymi obavami o život a zdravie rodiča,
neochotou spať mimo domova,
neochotou opúšťať dom vrátane odchodu do škôlky alebo školy,
bolesťami brucha, bolesťami hlavy, vracaním pri odlúčení od rodičov.
Ako liečiť separačnú úzkosť?
Separačná úzkosť u dojčiat sa nelieči, je možné ju zvládnuť. Je to fáza, ktorá skrátka musí pominúť. Môžete sa pokúsiť uľahčiť si cestu touto náročnou etapou pomocou rád v našom checkliste. Dúfame, že vám pomôžu!
Na druhej strane, u starších detí môžete separačnú úzkosť, rovnako ako každú úzkostnú poruchu, riešiť pomocou psychologickej intervencie. Kľúčový je však pocit blízkosti. Váš potomok potrebuje cítiť, že sú mu rodičia oporou, že nie je sám. Preto môžu byť naše tipy užitočné aj pri separačnej úzkosti u starších detí.
Tipy Separačnú úzkosť u dieťaťa
Separačnú úzkosť svojho dieťaťa môžete skúsiť zvládnuť a my sme pre vás pripravili niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu, ak budete mať pocit, že potrebujete chvíľku pre seba a chcete nechať svoje dieťatko v starostlivosti niekoho, komu dôverujete.
Zvládanie separačnej úzkosti je dobré začať tým, že od potomka odídete na pár minút. Za ten čas môže dieťatko zostať s niekým, koho pozná, napríklad s druhým rodičom alebo babičkou.
Kým necháte dieťa v starostlivosti niekoho, komu dôveruje, môžete ich privykať tomu, že nevidí vašu tvár. Pomôcť môže obľúbená hra „kuk“, pri ktorej si zakrývate a odkrývate tvár.
Malý človiečik vníma vašu prítomnosť nielen zrakom, ale aj čuchom. Keď teda od neho odchádzate, môžete mu na obdobie svojej neprítomnosti nechať šatku, kus oblečenia alebo hračku, z ktorej bude cítiť vašu vôňu.
Separačnú úzkosť dieťaťa môžete ovládať aj rozprávaním. Je veľmi pravdepodobné, že vaše dieťa bude odlúčenie znášať lepšie, ak ho na svoj návrat pripravíte. Môžete si napríklad rozprávať o tom, čo budete spoločne robiť, keď sa vrátite.
Asi pre žiadneho rodiča nie je jednoduché dívať sa na plačúce dieťatko. Skúste sa však pri lúčení usmievať, aby dieťa necítilo vašu úzkosť alebo rozrušenie.
Pravdepodobne sa vám mnohokrát stalo, že ste mali nutkanie upustiť od svojich plánov, pretože vám reakcia batoľaťa lámala srdce. Je to pochopiteľné, ale rovnako dôležité je vedieť, že máte právo na chvíľu pre seba mimo domova. Vaše dieťatko sa učí zostávať s ostatnými blízkymi a radostné rozlúčenie nasledované nadšeným privítaním pre neho môže byť dôležitou životnou lekciou.
Snažte sa svoje dieťa neopúšťať, keď je hladné, unavené alebo sa necíti dobre. Ak môžete, buďte tu pre neho, keď cítite, že vás naozaj potrebuje.
Ak vaše dieťatko aj napriek mnohým pokusom nechať ho s ostatnými stále pociťuje separačnú úzkosť, zvážte, či nenastal okamih požiadať o radu svojho lekára. Ak vás sužuje veľa pochybností týkajúcich sa tejto témy, môže byť tiež užitočné obrátiť sa na psychológa.
Separačná úzkosť sa obvykle objavuje medzi 7. a 9. mesiacom veku. Chcete sa dozvedieť viac o vývojových skokoch a zručnostiach, ktoré vaše dieťa v tomto období získava? Prečítajte si náš článok!

Otázky a odpovede
Prejde separačná úzkosť?
Áno. Separačná úzkosť u bábätiek prechádza s tým, ako dorastajú – obvykle okolo 9. – 10. mesiaca veku. U starších detí separačná úzkosť niekedy prejde sama, inokedy vyžaduje pomoc detského psychológa.
Kedy sa u dieťaťa rozvíja separačná úzkosť?
Separačná úzkosť sa u dieťaťa najčastejšie objavuje medzi 7. a 9. mesiacom života. Ide o prirodzenú fázu vývoja, takže nie je potrebné sa jej obávať.
Separačná úzkosť a jasle
Separačná úzkosť sa u detí často objavuje, keď začnú navštevovať rôzne zariadenia, napríklad jasle alebo materskú školu. Je to preto, že ešte nikdy predtým neboli tak dlho v priestore, ktorý je pre ne neznámy, bez kohokoľvek blízkeho nablízku. Najlepším receptom na separačnú úzkosť je empatia, pochopenie, ale aj dôslednosť. Väčšina detí rýchlo pochopí, že im v jasliach nehrozí nebezpečenstvo, a svoju úzkosť prekoná.
Separačná úzkosť a spánok
Jedným z príznakov separačnej úzkosti u detí sú problémy so zaspávaním a spánkom. Batoľatá sa zdráhajú ísť spať zo strachu, že milovaná osoba zmizne alebo že sa jej za ten čas niečo stane, a často sa počas noci budí znepokojená neprítomnosťou rodiča v ich blízkosti.
Súvisiace články