Socializácia bábätka

Dojčenské obdobie trvajúce od 2. do 12. mesiaca života dieťaťa je obdobím plným významných skokov. Ako prebieha socializácia bábätka a čo vás zhruba čaká?

Čas nezastavíme a tak po 12. mesiacoch máme doma z plne závislého ležiaceho bábätka, človiečika sediaceho, lezúceho, neskôr samostatne stojaceho či pomaly chodiaceho. Zmeny a vývoj sa však netýkajú len fyzické stránky, ale aj tej psychickej.

ZAČIATKY SOCIALIZÁCIE V 2. MESIACI BÁBÄTKA

Zhruba od šiesteho týždňa veku sa môžete u dojčaťa tešiť na prvý úsmev, prvé známky komunikácie, prvý prejav socializácie so svojím okolím. Bude to síce len také drobné zašklbanie kútikov úst, pretože bábätko musí zapojiť 32 mimických svalov, čo pre neho nie je vôbec ľahké, ale môžete si byť istá, že to bude úsmev plný spokojnosti, lásky a úprimnosti venovaný práve vám – jeho mamičke. Avšak úsmevom to ešte nekončí.

V 2. mesiaci bábätko už tiež začína postupne reagovať na svoje okolie. Keď vás vidí, oči sa mu rozžiaria a u vás v náručí alebo na kolenách si spokojne pohmkáva. Akonáhle hovoríte, aktívne vás pozoruje, až to občas vyzerá, že by sa do komunikácie tiež rado zapojilo. Naopak záporné emócie bábätko prejavuje plačom.

Medzi 4. – 6. mesiacom prechádza mrmlanie bábätka do štádia bľabotania. Jeho potreba hovoriť sa zvyšuje, chce vydávať zvuky. S bábätkom tak môžete začať aktívne komunikovať – viesť dialóg. A rovnako ako pri rozhovore s dospelým dajte priestor na vyjadrenie aj druhej strane – bábätku. Uvidíte, že vaše dieťa vám bude stále častejšie v týchto fázach odpovedať.

Tip o čom hovoriť: S dieťaťom sa môžete baviť o veciach, ktoré vidíte okolo seba, predvádzať mu rôzne zvuky, čítať mu z kníh. Pokojne bábätku pri tom už aj ukazujte obrázky, jeho zrak sa totiž stále zlepšuje.

KEDY NASTANE DIFERENCOVANÁ SOCIALIZÁCIA?

Diferencovaná socializácia začína u bábätka v 6. mesiaci veku. V túto dobu medzi ostatnými rozlišuje najmä svojou mamu, na ktorú začína byť fixované. Každé dieťa si navyše v období medzi 6. – 12. mesiacom prejde ďalším vývojovým štádiom – separačnou úzkosťou.

Ako sa separačnú úzkosť prejavuje, nie je potrebné dlho popisovať. Akonáhle dieťa mamičku nevidí, prepadá doslova panike, má strach a prepuká v zúfalý plač. Upokojujúce slová prítomných mu nijako nepomáhajú. Dieťatko v tomto veku žije iba prítomnosťou a tak nevie a nechápe, že mamička za chvíľu príde, že ho neopúšťa. Ono ju skrátka miluje nadovšetko na svete, je na nej psychicky závislé a chce s ňou byť v neustálom kontakte. Každá minúta bez nej je pre neho silne stresujúce.

AKO PRISTÚPIŤ K SEPARAČNEJ ÚZKOSTI, ĎALŠEJ Z FÁZ SOCIALIZÁCIE?

Rozhodne sa nesnažte toto správanie ignorovať alebo podceňovať. Správnou cestou k prekonaniu tohto náročného obdobia je vyslyšanie aktuálnych potrieb dieťaťa. Áno, je to náročné, ale verte, že dieťaťu to pomôže k rozvoju dobrých citových väzieb v neskoršom veku. Vyrastie z neho zdravo sebavedomý a milujúci jedinec. Buďte mu teda na blízku, keď to vyžaduje. Priviňte si ho, doprajte mu svoju teplú náruč, hladkajte ho, maznajte sa s ním.

Potláčanie separačnej úzkosti, okrikovaním alebo dokonca trestaním dieťaťa môže viesť k narušeniu jeho psychického vývoja, stáva sa z neho neistý jedinec bez sebavedomia, ktorý si následky tohto traumatizujúceho zážitku odnáša do dospelosti. Myslite tiež na to, že aj vaše dieťa bude raz rodičom a musí vedieť, ako citlivo a s láskou vychovávať svojich potomkov.