Recepty - Nestlé baby

Zložky, ktoré by nemali chýbať v strave dojčaťa

apr 19, 2022
10 minút

Vaše maličké potrebuje viac energie a živín, pretože rastie a prechádza intenzívnym fyzickým a psychickým vývojom. Zistite, aké zložky by mal jedálniček vášho dojčaťa pri rozširovaní stravy obsahovať, aby boli uspokojené všetky jeho nutričné potreby.

Materské mlieko je potravina, ktorá je dokonale prispôsobená potrebám dieťaťa. Preto by dojčenie malo pokračovať počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa. V určitom okamihu však materské mlieko prestáva vyhovovať rýchlo rastúcim potrebám bábätka. Preto môžete po porade s pediatrom začať stravu svojho potomka rozširovať. V takomto prípade je vhodné postupovať podľa schémy dojčenskej výživy, t. j. odporúčaní pre rozšírenie stravy počas prvého roku života dieťaťa.

 

Zavádzanie pevnej stravy do jedálnička dojčaťa – ako na to? 


Príkrmy sa do stravy dojčaťa zavádzajú preto, aby dodali potrebnú energiu a živiny a pripravili dieťa na pestrejšiu stravu v neskoršom veku. Zavádzaním nových potravín sa dieťa postupne zoznamuje s novými chuťami, konzistenciami a učí sa žuť a hryzkať. Na začiatku je vhodné podávať zeleninové pyré a až neskôr ovocné pyré. To je z hľadiska chuti lepšie prijímané, preto je vhodné, aby si dieťa najskôr zvyklo na chuť nesladkej zeleniny. Potom môžete stravu dieťaťa obohatiť o bezlepkové a lepok obsahujúce kaše a cereálie, mäso alebo vajcia. V 7. mesiaci života je možné do jedálnička dieťaťa zaradiť aj ryby a mliečne výrobky (syry, kefír, mliečne dezerty a jogurty). Stále je však potrebné mať na pamäti, že kravské mlieko by nemalo byť hlavnou zložkou jedla dieťaťa. A na aké zložky nesmiete zabudnúť, aby dieťa mohlo správne rásť a vytvorilo si zdravé stravovacie návyky? Tu sú!

zdravá strava

Sacharidy v strave dieťaťa


Sacharidy (niekedy označované aj ako uhľohydráty alebo cukry) sa delia na jednoduché a zložité. Sú pre telo zdrojom ľahko stráviteľnej energie, ktorú využíva okrem iného na udržiavanie telesnej teploty. Tieto živiny sú dôležité aj pre mozog, nervy, svaly, črevá a srdce, pretože fungujú ako palivo pre všetku aktivitu. Medzi uhľohydráty patrí aj vláknina. Vláknina zlepšuje funkciu tráviaceho traktu: pôsobí ako kefa a tým, že viaže na seba vodu, predchádza zápche. Vyskytuje sa v dvoch formách – rozpustnej (napr. v ovocí a zelenine) a nerozpustnej (napr. v pšeničných otrubách, celozrnnom pečive).

Dôležité

Potrebné sacharidy u batoľat závisia od ich veku. Do šiestich mesiacov veku je najdôležitejším zdrojom laktóza, ktorá sa nachádza v materskom mlieku. Keď sa dieťatko začne zoznamovať s príkrmami, pribudnú do jeho jedálnička nové zdroje sacharidov, ako sú zelenina, ovocie, obilniny a pečivo.

Bielkoviny v strave dieťaťa


Bielkoviny sú stavebným kameňom všetkých buniek v organizme. Sú potrebné na tvorbu hormónov a enzýmov. Bielkoviny sú nevyhnutnou súčasťou jedálnička, avšak ich nadbytok v strave malých detí vedie k zvýšeniu počtu a objemu tukových buniek, a tým k nadváhe alebo obezite. Najlepším zdrojom bielkovín pre dojča je materské mlieko, alebo ak matka z nejakého dôvodu nemôže dojčiť, vhodne vybrané dojčenské mlieko. Akonáhle dieťa začne skúšať príkrmy, bielkoviny získava z mliečnych výrobkov (napr. jogurtov a syrov) a tiež z mäsa, rýb a vajec.



Tuk v dojčenskej strave


Tuk má stavebnú a výživovú funkciu. Telo využíva tuk okrem iného na stavbu bunkových membrán. Je tiež dobrým zdrojom energie. Pre batoľa je tuk oveľa potrebnejší než pre dospelého človeka. Neustále sa vyvíjajúci nervový systém potrebuje nenasýtené mastné kyseliny, preto je vhodné obohacovať detskú stravu o tieto zložky, samozrejme v množstve, ktoré zodpovedá normám.

Viete, že...

EFA (esenciálne mastné kyseliny) zo skupiny omega-3 podporujú vývoj zraku a mozgu dieťaťa a ich nedostatok brzdí vývoj centrálnej sústavy. To môže mať za následok oneskorenie v rôznych oblastiach psychomotorického vývoja. Batoľa môže mať aj zhoršené zrakové vnímanie.

Vitamíny a minerálne látky v kojeneckej strave


Pri príprave jedál pre dieťa venujte pozornosť obsahu mikroživín. Vitamíny a minerálne látky sú potrebné pre správny vývoj a rast vášho dieťaťa. Potreba niektorých z nich môže byť u batoľat až päťkrát vyššia než u dospelých.

Vitamíny sú organické zlúčeniny, ktorých prítomnosť v tele je v malom množstve nevyhnutná pre normálny priebeh mnohých metabolických procesov. Rozlišujeme vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E a K) a vitamíny rozpustné vo vode (vitamíny skupiny B a vitamín C).

Minerálne látky tvoria skupinu prvkov, ktoré si telo nedokáže samo syntetizovať, a preto musia byť v dostatočnom množstve dodávané s potravou. Minerálne látky možno rozdeliť na makroprvky (napr. vápnik, horčík) a mikroprvky (stopové prvky – napr. zinok, železo alebo jód).

Viete, že...

Niektoré zložky ovplyvňujú imunitný systém vášho dieťaťa. Patrí sem vitamíny A, C, D a E, ako aj železo, zinok a selén. Ide o tzv. imunonutrienty, ktoré okrem iného posilňujú imunitu vášho dieťaťa. Ich ďalšie funkcie sú uvedené nižšie.

Tu nájdete popis vybraných funkcií vitamínov a minerálnych látok a príklady ich zdrojov. Žiadna z týchto zložiek by v jedálničku vášho dieťaťa nemala chýbať!
 


Vitamíny



Vitamín A – je nevyhnutný pre správnu funkciu zraku dieťaťa. Je tiež nevyhnutný pre normálny rast, pretože hrá dôležitú úlohu pri delení a diferencii buniek a pri udržiavaní ich normálnej štruktúry. Ovplyvňuje vzhľad a fungovanie pokožky tým, že udržiava normálny stav kože a reguluje exfoliáciu a výmenu buniek vo vonkajších vrstvách. Vitamín A sa nachádza v žltej a žltooranžovej zelenine a ovocí (napr. mrkva, broskyne, marhule) a tmavozelenej listovej zelenine (kapusta, brokolica, špenát).



Vitamín C – je antioxidant, ktorý uľahčuje vstrebávanie železa a podieľa sa na biosyntéze kolagénu. Uvádza sa, že vitamín C tiež zmierňuje a skracuje dobu trvania ochorení horných dýchacích ciest. Oplatí sa ho do jedálnička dieťaťa dopĺňať formou ovocia a zeleniny (napr. červená paprika, čierne ríbezle, jahody, ružičkový kel, petržlen, kiwi alebo citrusové plody).

 

Vitamín E – má v tele množstvo funkcií. Okrem iného je to antioxidant, rozširuje cievy, zabraňuje nadmernej zrážanlivosti krvi a procesu starnutia buniek. Bolo dokázané, že môže chrániť organizmus pred rizikom vzniku napríklad ischemickej choroby srdca alebo aterosklerotických zmien. Vitamín E tiež prispieva k udržaniu normálnych funkcií reprodukčných orgánov. Jeho zdrojom sú rastlinné oleje. Nachádza sa aj v obilninách, mäse a mliečnych výrobkoch.



Vitamín D – uľahčuje vstrebávanie vápnika v organizme. Zohráva tiež významnú úlohu v metabolizme vápnika a fosfátov, a tým aj v metabolizme kostí. Pediatri odporúčajú podávať 400 IU vitamínu D denne od narodenia a 400 až 600 IU vitamínu D denne po 6. mesiaci veku. Prirodzeným hlavným zdrojom vitamínu D je kožná syntéza (prebieha pod vplyvom UVB žiarenia – t. j. pri vystavení kože slnku bez použitia opaľovacích krémov), v potravinách sa nachádza v tučných rybách alebo vo vajciach.

 

Vitamín K – je uložený predovšetkým v pečeni. Telo ho potrebuje pre správnu zrážanlivosť krvi, preto sa odporúča, aby každý novorodenec dostal dávku tohto vitamínu perorálne skoro po narodení. Môže tiež prispievať k správnej regulácii vápnika v kostiach a má vplyv na hladinu glukózy v krvi. Má tiež protizápalové účinky a chráni bunky pred oxidačným stresom. Jeho zdrojom je tmavozelená zelenina (napr. špenát, mangold, kapusta, hlávkový šalát), mliečne výrobky, ryby a rastlinné oleje (sójový, repkový a olivový). U dojčiat môže dôjsť k nedostatku vitamínu K, pretože telo nedokáže vytvoriť dostatočné množstvo črevných baktérií na jeho tvorbu. V takom prípade pediater odporúča jeho suplementáciu.

 

Vitamín B1 (tiamín) – hrá dôležitú úlohu v činnosti centrálnej a periférnej nervovej sústavy. Podieľa sa tiež na energetických procesoch zapojených do metabolizmu aminokyselín a sacharidov a reguluje tvorbu inzulínu v bunkách pankreasu. Najlepším zdrojom vitamínu B je bravčové mäso (bravčová pečeň, plece). Táto zložka sa nachádza aj v celozrnných výrobkoch, orechoch a strukovinách.
 


Riboflavín – podieľa sa na metabolizme niacínu a vitamínu B6 a je dôležitý pri transporte lipidov. Zdrojom je brokolica, špenát, mlieko a mliečne výrobky, vajcia a vnútornosti.



Niacín (vitamín PP) – zúčastňuje sa syntézy mastných kyselín a cholesterolu. Jeho hlavnými zdrojmi sú pečeň, mäso (kuracie, morčacie), ale aj spracované mäso, ryby, arašidy a celozrnné obilninové výrobky.

 

Kyselina pantoténová – podieľa sa na premenách spojených s energetickým metabolizmom v tele a sintéze cholesterolu alebo vitamínov A a D. Nachádza sa okrem iného v celozrnných obilninách, strukovinách, mlieku a mliečnych výrobkoch, zelenine a ovocí.



Vitamín B6 – podieľa sa na procesoch premeny energie v tele a tiež na syntéze tukov. Zdrojom sú ryby (losos, makrela, dúhový pstruh), mäso (hydinové, bravčové), vnútornosti, najmä pečeň, ale aj strukoviny, orechy a semená.



Biotín – prispieva okrem iného k normálnemu rastu a vývoju organizmu a zabezpečuje správny stav pokožky. V potravinách sa vyskytuje bežne a nájsť ho možno okrem iného v mäse, rybách a vajciach.

 

Foláty – podieľajú sa na metabolizme nukleových kyselín a zúčastňujú sa syntézy fosfolipidov, bielkovín a nukleotidov. Ich zdrojom je tmavozelená listová zelenina a strukoviny.



Vitamín B12 – pôsobí ako koenzým a podieľa sa na oxidácii mastných kyselín. Jeho zdrojom sú živočíšne produkty – mäso, ryby, mliečne výrobky, vajcia, vnútornosti a kôrovce. Niekedy sú ako zdroje vitamínu B12 uvádzané morské riasy alebo riasy všeobecne, ale analógová forma tohto vitamínu v nich obsiahnutá je zvyčajne neaktívna. To isté platí pre spirulinu. Obsahuje najmenej dva analógy vitamínu B12, ale väčšinu (asi 80 %) tvorí pseudovitamín B12, ktorý sa neväzuje na vnútorný faktor, takže je neaktívny.



Cholín – je kľúčový pre tvorbu acetylcholínu, neurotransmitera dôležitého pre pamäť, náladu, ovládanie svalov a funkciu mozgu a nervovej sústavy. Medzi jeho zdroje patrí vaječný žĺtok, vnútornosti (mozog, pečeň, srdce, obličky), pšeničné klíčky, kvasnice, strukoviny, orechy a ryby.

zdravá strava

Minerály



Zinok – je súčasťou viac ako 300 enzýmov a podieľa sa na metabolizme bielkovín, tukov a sacharidov, ako aj na energetickom metabolizme. Je dokonca zodpovedný za vnímanie chuti a čuchu. Zinok sa nachádza v mäse, vajciach, tekvicových semienkach, ľanových semienkach a krúpoch. Zaujímavé je, že jeho nedostatok môže u dieťaťa spôsobiť nielen poruchy imunity, ale aj pamäti a učenia.

Selen – chráni bunky pred voľnými radikálmi. Je tiež známe, že má priaznivý účinok pri liečbe proteínovo-energetickej podvýživy. Podieľa sa tiež na metabolizme hormónov štítnej žľazy. Najviac selénu sa nachádza vo vnútornostiach, mlieku a mliečnych výrobkoch, ďalej v cesnaku, hubách a suchých strukovinách.

Železo – je spojené predovšetkým s aerobnými dýchacími procesmi. Má tiež vplyv na normálny vývoj nervovej sústavy a mozgu a na kognitívne funkcie. Zdrojom železa v strave dieťaťa môže byť mäso, ďalej vajcia, ryby, kaše obohatené železom, brokolica, sušené slivky a marhule.

Viete, že...

Železo sa najlepšie vstrebáva z živočíšnych produktov, najmä za prítomnosti vitamínu C. Preto by mäsité jedlo malo byť doplnené zeleninou (napr. petržlenom) alebo čerstvým ovocím bohatým na tento vitamín (napr. brusnicami).

 

Jód – je dôležitou súčasťou pri tvorbe hormónov štítnej žľazy. Jeho správna koncentrácia v krvi je predpokladom správneho vývoja a fungovania mozgu, nervového systému či svalov, srdca a dokonca aj obličiek. Práve jód má okrem iného pozitívny vplyv na efektívne myslenie a ukladanie do pamäti. V najväčšom množstve sa nachádza v morských produktoch, ako sú kôrovce, mäkkýše a ryby.

Vápnik – je základným stavebným prvkom kostí a zubov. Silný nedostatok tohto prvku môže prispievať k poruchám rastu. Väčšina vápnika, ktorý sa u dojčiat dobre vstrebáva, sa nachádza v materskom mlieku a medzi faktory, ktoré zvyšujú vstrebávanie vápnika, patrí laktóza v ňom prítomná. Po rozšírení jedálnička vášho bábätka môžete vápnik dopĺňať pomocou mliečnych výrobkov (napr. jogurtov, mliečnych dezertov, kefírov) – samozrejme prispôsobených veku dieťaťa.

Viete, že...

Významné množstvo vápnika obsahujú aj rastlinné produkty (napr. kapusta, petržlenové listy, špenát, sušené fazule), ale vápnik v nich obsiahnutý sa zle vstrebáva kvôli vysokému obsahu kyseliny šťaveľovej alebo kyseliny fytovej.

Fosfor – je dôležitou zložkou pri mineralizácii kostí a zubov. Je nevyhnutný pre tvorbu mäkkých tkanív a bunkových membrán. Okrem toho sa podieľa na vedení nervových vzruchov a energetickom metabolizme. Na fosfor sú bohaté ryby, vnútornosti, mäso, tmavý chlieb, strukoviny a vajcia. Túto zložku nájdete aj vo výrobkoch s vyšším obsahom bielkovín. 

Meď – je súčasťou enzýmov podieľajúcich sa na metabolizme kyslíka. Okrem toho je potrebná pre správnu funkciu nervového systému. Medzi jej zdroje patrí pšeničné otruby, ovsené vločky, vnútornosti, orechy, kakao a slnečnicové semienka. Fluór – je dôležitý pre tvorbu kostnej tkaniny a zabraňuje vzniku zubného kazu. Medzi jeho zdroje patrí napr. pitná voda, kde sa vyskytuje predovšetkým vo forme fluoridu, ale nájsť ho možno aj v syroch a obilninových výrobkoch.

 

Mangán – podieľa sa na regulácii a metabolizme hormónov štítnej žľazy a aktivuje enzýmy potrebné na syntézu bielkovín, nukleových kyselín a mastných kyselín. Nájdeme ho okrem iného v mlieku, syrách, mäse, rybách, niektorých druhoch ovocia (napr. melón, citróny, pomaranče alebo čerešne), tmavom chlebe alebo strukovinách.

Nezabudnite, že základom zdravej výživy vášho dieťaťa je vyvážená strava a príjem dostatočného množstva vody. Preto pri rozširovaní jedálnička zohráva kľúčovú úlohu pestrosť. Neexistuje jediný výrobok, ktorý by vášmu dieťaťu zázračne dodal všetky vitamíny a minerály. Kľúčom k úspechu sú jedlá zodpovedajúce veku dieťaťa, v správnom množstve a pomere – podávané v súlade so správnym schémou dojčenskej výživy. 

Naše značky