Učenie príkladom

Ak chceme, aby si naše deti osvojili dobré správanie, prvý krok musíme urobiť my. Koniec koncov, sme ich najsilnejšími vzormi a budeme nimi ešte mnoho rokov. Nemusí to byť ľahké. Ale ak im nejdeme príkladom, ako môžeme od nich žiadať, aby sa správali inak?

Rodinný obed so strýčkami, bratrancami, starými rodičmi, ostatnými deťmi a dokonca aj s tetou, ktorá sa takmer nikdy neukáže, ale aj tak prišla, aby ste mohli byť všetci spolu. Zrazu počujete krik detí a jedno z nich povie: "Mami, bratranec X povedal sprosté slovo." Všetky ostatné deti vstúpia do miestnosti, kričia, smejú sa a opakujú to isté slovo stále dokola. Jednoducho bežná rodinná situácia, ktorá dokonale ilustruje to, čo deti robia vždy: kopírujú správanie, ktorého sú svedkami doma.

Veľmi časté je, že malé deti kopírujú správanie starších. Či už ide o rodičov, súrodencov alebo bratrancov. Dieťa má tendenciu kopírovať postoje ľudí, ktorí sú mu blízki a ktorých zbožňuje, často v takých banálnych veciach, ako je spôsob chôdze a rozprávania.

Podľa odborníkov sa to deje preto, lebo deti sa riadia vzorom napodobňovania, ktorý im umožňuje absorbovať všetko, čo vidia okolo seba, aby to neskôr mohli napodobňovať. Vo väčšine prípadov však deti do určitého veku nemajú schopnosť rozpoznať, či to, čo napodobňujú, je správne alebo nie. 

Pri niektorých príležitostiach, napríklad pri rodinných obedoch, môžu mať rodičia tendenciu smiať sa, keď počujú alebo vidia určité postoje svojich detí. Podľa pediatra je to nesprávne a treba sa tomu za každú cenu vyhnúť.

Niektorí odborníci tiež vysvetľujú, že rodičia by sa nemali smiať alebo považovať niektoré ojedinelé udalosti za smiešne. Určite im nebude pripadať smiešne, keď im zavolá riaditeľ školy, že ich syn celé dopoludnie nadáva alebo sa inak zle správa v triede. V takýchto situáciách je najlepším postupom pokarhanie dieťaťa. 
 

Pokiaľ ide o nadávanie, niektorí odborníci vysvetľujú, že rodičia by sa mali pokúsiť obmedziť niektoré svoje správanie pred deťmi. Dodávajú však, že "nikto nie je dokonalý". Každý rodič sa už ocitol v situácii, keď potreboval nadávať, ale mal nablízku deti. Najlepšie je použiť alternatívne slovo alebo jednoducho odísť z miestnosti, aby vás dieťa nepočulo.

Výchova príkladom je kľúčom k formovaniu postojov, ktoré deťom zostanú až do dospelosti. Pediatri ďalej vysvetľujú, že niektoré povahové črty dospelých sú jednoznačne odrazom správania ich rodičov. Obhrýzanie nechtov a dokonca aj fajčenie sú príkladmi pozorovateľného správania, ktoré deti v dospelosti kopírujú. To isté platí aj pre pozitívne správanie, ako je napríklad športovanie.

Ak napríklad rodičia fajčia doma, 11-12-ročné deti majú tendenciu hľadať si kamarátov, s ktorými by si mohli zapáliť, a nakoniec si zapália. Na druhej strane, ak rodičia športujú a sú to ľudia, ktorí sa vracajú z posilňovne alebo z behu o siedmej ráno, ich malé deti budú toto správanie nasledovať a prenesú si ho do dospelosti.
 

A preto pediatri odporúčajú rodičom, aby ukazovali len také správanie, ktoré chcú, aby ich deti napodobňovali. Práve tie budú deti nakoniec opakovať a budú formovať ich osobnosť a hodnoty. Ak budú deti doma svedkami pozitívnych postojov, budú tieto dobré príklady nasledovať. Ak však uvidia negatívne správanie svojich rodičov, budú ich skôr napodobňovať. Niektorí odborníci tvrdia ešte viac a naznačujú, že dieťa, ktoré má násilníckych rodičov, sa môže stať aj násilníkom. V škole sú často svedkami dôsledkov toho, čo sa deje doma. Niektoré deti prídu do školy a hryzú iné deti, pretože sa cítia frustrované a sú svedkami podobných postojov svojich rodičov a túto frustráciu si vybíjajú na iných. U detí, ktoré žijú v prostredí domáceho násilia, je väčšia pravdepodobnosť, že keď vyrastú, budú tento vzorec správania opakovať.

Preto je v prvom rade na rodičoch, aby išli svojim deťom dobrým príkladom, alebo aby aspoň nedávali príklady, ktoré nechcú, aby ich deti nasledovali. Rodičia sú tiež zodpovední za to, aby sa v čo najväčšej miere vyhli frustrácii svojich detí.