Často kladené otázky

Áno, chute potravín, ktoré mamička konzumuje, sa môžu do určitej miery prenášať aj do materského mlieka. Dieťa tak prirodzene spoznáva rôzne chute už počas dojčenia, čo mu môže neskôr uľahčiť prijímanie pestrej stravy a zavádzanie príkrmov.

Nie. Skutočná vrodená intolerancia laktózy je u novorodencov veľmi zriedkavá. Väčšina dojčených detí laktózu bez problémov trávi a materské mlieko pre ne zostáva najvhodnejšou výživou. Ak sa objavia tráviace ťažkosti, je vhodné situáciu konzultovať s pediatrom, ktorý pomôže určiť ich skutočnú príčinu.

Mnohí rodičia si spájajú nadúvanie alebo koliky práve s laktózou, no vo väčšine prípadov bývajú príčiny zložitejšie. Tráviaci systém dojčaťa sa ešte len vyvíja a určité zažívacie ťažkosti sú v prvých mesiacoch života bežné. Ak sú problémy dlhodobé alebo výrazné, je vhodné poradiť sa s odborníkom.

Zvyčajne nie je dôvod mliečne výrobky preventívne vylučovať. Laktóza v materskom mlieku vzniká prirodzene v mliečnej žľaze a jej množstvo nie je priamo závislé od toho, koľko mliečnych výrobkov mamička skonzumuje. Obmedzenie jedálnička sa odporúča len vtedy, ak lekár potvrdí alergiu alebo citlivosť dieťaťa na určitú zložku stravy.

Základom je pravidelné dojčenie alebo podávanie vhodnej dojčenskej výživy, dostatok kontaktu s rodičmi a pokojná atmosféra počas kŕmenia. Prospešné je tiež nechať dieťa prijímať potravu vlastným tempom a sledovať jeho individuálne potreby. Zdravé trávenie podporuje aj správne fungujúca črevná mikroflóra, ktorá sa u bábätka postupne vytvára už od narodenia.

Áno, vývin reči je veľmi individuálny. Niektoré deti vo veku dvoch rokov používajú len jednoduché slovné spojenia, zatiaľ čo iné už tvoria krátke vety. Dôležité je, aby dieťa rozumelo jednoduchým pokynom, snažilo sa komunikovať a postupne si rozširovalo slovnú zásobu. Ak máte pochybnosti, poraďte sa o vývine reči s pediatrom.

Nechajte dieťa zapájať sa do bežných činností primeraných jeho veku, napríklad pri obliekaní, upratovaní hračiek alebo kŕmení. Aj keď to spočiatku trvá dlhšie a nie všetko je dokonalé, dieťa si tým buduje sebavedomie, motorické zručnosti a pocit vlastnej schopnosti.

Batoľatá sa ešte len učia spoznávať svoje emócie a nevedia ich dobre ovládať ani pomenovať. Záchvaty hnevu sú preto bežnou súčasťou vývinu. Najlepšou reakciou je zachovať pokoj, byť dôsledný v nastavených hraniciach a pomôcť dieťaťu pochopiť, čo práve cíti. Postupne sa tak učí svoje emócie lepšie zvládať.

Najväčší prínos majú jednoduché a prirodzené aktivity, ako sú prechádzky, návštevy detského ihriska, stavanie kociek, kreslenie, spievanie, čítanie knižiek alebo spoločné rozprávanie. Dieťa sa vďaka nim rozvíja po pohybovej, jazykovej aj sociálnej stránke a zároveň si posilňuje vzťah s rodičmi.